Zodpovedné firmy dostanú ocenenie
19. marca 2013
Najvyššie miery recyklácie sú v Rakúsku a Nemecku, ale najrýchlejší rast vykazujú Spojené kráľovstvo a Írsko
21. marca 2013

Slovákom recyklácia aj kompost smrdia. Smeti radšej sypú len tak na kopy

(21.03.2013; www.aktualne.sk; Slovensko, Kubovič Ondrej)

BRATISLAVA ‑ Slováci si s odpadmi nevedia príliš dať rady. Ich smeti v lepšom prípade zničia spaľovne, až 80 percent z nich však skončí len tak pohodených na skládkach. Na kompost alebo ďalšie použitie putuje v porovnaní s týmto množstvom len zlomok.

Množstvo komunálneho odpadu, ktoré vyprodukujú Slováci, pritom nevyzerá na prvý pohľad vôbec zle. Eurostat totiž odhaduje, že ročne každý z nás vyhodí len 327 kilogramov smetí, čo je jedno z najnižších čísel v Únii. Predbiehame dokonca aj také štáty ako Nemecko či Veľká Británia. Ako ale upozorňuje predseda Priateľov Zeme SPZ Martin Valentovič, čísla z Únie príliš nekorešpondujú s realitou. „Všetko, čo končí v jarkoch, lesoch a pri cestách, v štatistikách nie je. Rovnako sa nezahŕňa odpad, ktorý ľudia doma, v záhradách či peciach spália. Nelegálne nakladanie s odpadom je u nás rozšírené,“ vysvetlil.

Lepší obraz vďaka chybám
Druhým faktorom, ktorý zakrýva zlý stav a „falšuje“ štatistiky v prospech Slovenska, sú byrokratické nepresnosti. Ako vysvetlil Valentovič, starostovia totiž často nevedia, čo majú do formulára napísať alebo zadajú nezmysel. Ten sa ale nakoniec môže dostať až do Bruselu. „Mali sme taký prípad, že namiesto ton uviedli omylom kilogramy. My sme to zistili už od pohľadu, pretože obec mala privysoké čísla. Ak to ale nahadzuje brigádnik, ktorý tomu nerozumie, tak si to nemusí všimnúť,“ uviedol príklad Valentovič. Príliš spokojní s výkonmi Slovenska nie sú ani v Európskej komisii. „Navrhli zvýšiť poplatky za ukladanie odpadov na skládky, zlepšiť separovaný zber komunálnych odpadov a pokračovať v intenzívnej spolupráci štátnych inštitúcii s miestnymi samosprávami,“ popísal odporúčania hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano.

Česi recyklujú trikrát viac
Oveľa horšie už ale Slovensko vychádza zo štatistík spaľovania, recyklácie a kompostovania. Až 80 percent vyhodeného a zaznamenaného odpadu totiž zvyšuje hory smetí, ktoré rastú za mestami a obcami. Len 11 percent sa spáli. Najžalostnejšie sú však percentá v posledných dvoch kategóriách. Opäť sa využije len päť percent smetí a len o percento viac skončí ako kompost. Pre porovnanie naši bratia Česi zrecyklujú až trikrát viac a spália takmer pätinu odpadu. Horší sú v kompostovaní, ktoré využívajú trikrát menej. Vzorom by nám ale mohli byť Nemci a Holanďania. Na skládky ročne nasypú len jediné percento zo všetkého odpadu. Rakúšania s tromi percentami zaostávajú len mierne. Vysoko nad 30 percentami sú aj ich recyklačné snahy. V Nemecku dokonca tvoria až 45 percent.
„Sme na chvoste v EÚ, dlhodobo sa čísla nemenia. Dokonca v jednom roku klesla miera recyklácia. Od nás horší sú len Rumuni a Bulhari,“ uviedol pre Aktuálne.sk Valentovič.

Pravidlá sa dodržiavajú len naoko
Prekážky v zlepšení sú podľa Valentoviča v zle nastavenom systéme financovania. Ako ale dodáva, Slovensko má ešte jeden závažnejší problém.
„Každý si tu robí, čo chce. Štát rezignoval na presadzovanie zákonov, čo sa životného prostredia a odpadov týka. Aj keď je od roku 2010 povinnosť triediť minimálne štyri zložky odpadu, doteraz poznáme desiatky obcí, ktoré zákonnú povinnosť nespĺňajú,“ tvrdí predseda Priateľov Zeme ‑ SPZ. Pokuty za porušenie sú pritom nízke. Obce tak často nemajú ani motiváciu, ani snahu niečo zmeniť. Valentovič si myslí, že nastavené podmienky vnímajú ako povinnosť zadanú zhora, ktorú stačí dodržiavať naoko.

Pomôže nový zákon?
Rezort životného prostredia už podľa slov jeho hovorcu pracuje na úplne novom zákone o odpadoch. „Cieľom rezortu je nastaviť systém odpadového hospodárstva na Slovensku tak, aby bol v našich podmienkach využiteľný a zároveň porovnateľný z vyspelými krajinami západnej Európy,“ povedal pre Aktuálne.sk. Ako dodal, v období medzi rokmi 2007 a 2012 nalial rezort do projektov zameraných na zhodnocovanie, recykláciu a kompostovanie viac ako 180 miliónov eur. Obciam a samosprávam na projekty prispieva dotáciami alebo úvermi aj Envirofond. Za posledné dva roky však išlo len o 1,8 milióna eur. „Osobitnou kapitolou je Recyklačný fond, ktorý taktiež poskytuje finančnú podporu mnohým subjektom v odpadovom hospodárstve,“ dodal Stano.

Zdroj: TASR