Z. ZÁVODSKÁ, moderátorka:
„Ministerstvo životného prostredia chce zmeniť zákon o odpadoch, aby sa Slovensko posunulo smerom k moderným európskym krajinám. Tlačovú besedu ministra životného prostredia Petra ŽIGU, na ktorej predstaví legislatívny zámer nového zákona, si teraz pozrite naživo.“
Hovorca:
„Dobrý deň kolegyne, kolegovia, vítam vás na tlačovej konferencii ministerstva životného prostredia k predstaveniu legislatívneho zámeru nového zákona o odpadoch. Informovať vás budú minister životného prostredia Peter ŽIGA, štátny tajomník rezortu životného prostredia Vojtech FERENC, generálny riaditeľ sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia Dušan JURÍK a poradkyňa ministra, členka pracovnej skupiny na prípravu nového zákon Božena GAŠPARÍKOVÁ. Nech sa páči pán minister.“
P. ŽIGA:
„Všetkým vám prajem príjemný dobrý deň, ďakujem, že ste prišli v takom veľkom počte. Dnes by sme vám radi predstavili legislatívny návrh alebo zámer zákona o odpadoch. My sme pred rokom mali takúto tlačovú konferenciu, vás informovali o ambíciách ministerstva životného prostredia pre nasledujúce volebné obdobie, teda do roku 2016. A medzi tými ambíciami bolo aj pripraviť novú legislatívu v oblasti odpadov.
Ako viete, Slovensko čelilo niekoľkým infringementom, zo strany Európskej komisie, ktoré sme v minulom roku čiastočne odstránili, ale nevedeli sme to robiť v rámci veľkého zákona, ale museli sme to riešiť jedine novelami, pretože veľký zákon je tak mohutná legislatívna operácia, ktorá si vyžaduje veľké množstvo stretnutí, rokovaní, aby sme vedeli pre Slovensko a pre občanov Slovenska pripraviť modernú legislatívu v oblasti odpadov. Práve preto sme zvolili aj postup, že nepripravujeme paragrafové znenie zákona, ale legislatívny zámer, pretože aj všetky ambície predchádzajúcich vedení ministerstva životného prostredia stroskotali na tom, že nebola dohoda so zúčastnenými subjektami, ktoré pôsobia či už v hospodárstve alebo v environmentálnom prostredí. A toto sme chceli práce legislatívnym zámerom, tomu sme chceli legislatívnym zámerom zamedziť a najprv si veci vydiskutovať a až potom pripraviť zákon, ktorý bude mať aj paragrafové znenie, ale to prípade až v nasledujúcom kroku.
Keď sa pozrieme do histórie zákonov o odpadoch, tak prvý zákon vznikol c roku 1991, ešte za federálu, pretože do tohto obdobia neboli žiadne právne úpravy a nebol žiaden právny rámec, ktorý, by som povedal, nejakým spôsobom vytváralo prostredie pre odpady. Druhý zákon z roku 2001 bol zákonom, ktorý pripravoval našu legislatívu v oblasti odpadov na vstup Slovenska do Európskej únie, ale samozrejme za tých dvanásť rokov sa či už odpadové hospodárstvo, či už Európska únia posunuli na úplne inú dimenziu a preto my musíme v súčasnosti pripraviť novú legislatívu, nový zákon, ktorý už bude plne rešpektovať to, čo si od nás jednak Európska únia a environmentálne prostredie a samozrejme aj občania vyžadujú a preto nový zákon o odpadoch a preto takýto legislatívny postup, ako som vám naznačil.
Existujúci zákon 223 z roku 2001 prešiel za to dvanásťročné obdobie 27 novelami a implementoval do seba desať smerníc Európskej únie. Ako iste uznáte, fungovať v takomto legislatívnom prostredí nielen pre štát, ale aj pre občana a pre subjekty, ktoré hospodársky pôsobia v prostredí, vôbec nie je jednoduché, dokonca dochádzalo k situáciám, kedy jeden paragraf zákona protirečil druhému a preto boli v rámci systému nevykonateľné. Toto by sme chceli samozrejme odstrániť, aby sme čistú, jasnú, transparentnú, európsku a modernú legislatívu.
Čo je cieľom nového zákona o odpadoch, respektíve zámeru a neskôr aj paragrafového znenia zákona. Tie ciele by som rozdelil na takých šesť základných a samozrejme každá tá oblasť má svoje dlhé vysvetľovanie, ktoré možno bude predmetom vašich otázok. Ale je ich šesť základných vecí, ktoré by som chcel spomenúť.
Chceme zaviesť a uplatňovať rozšírenú zodpovednosť vývozcov a dovozcov, výrobcov a dovozcov za odpad, tak ako je to obvyklé v iných členských krajinách Európskej únie. Naša pozornosť sa samozrejme sústredí na komunálnu úroveň a na komunálny odpad, pretože najdôležitejšími zložkami celého cyklu odpadového hospodárstva je štát, tí, ktorí vyrábajú odpad, to znamená výrobcovia a dovozcovia a samozrejme občania, ktorých sa týka komunálny odpad, väčšinou záujmy občanov zastrešuje obec, preto ďalším subjektom v rámci cyklu odpadového hospodárstva sú obce.
V rámci legislatívneho zámeru a nového zákonu o odpadoch navrhneme zrušenie Recyklačného fondu. Recyklačný fond je fenomén v našej krajine, pretože sme jedinou krajinou Európskej únie, kde takáto inštitúcia existuje, žiadna z 26 krajín Európskej únie Recyklačný fond nemá. Ja vôbec nespochybňujem historickú a veľmi dôležitú úlohu Recyklačného fondu, ktorý vznikol v roku 2001 a ma za úlohu zabezpečiť vznik recyklačných kapacít v rámci Slovenska, myslím si, že v tejto chvíli sú recyklačné kapacity na Slovensku vybudované dostatočne, niekde, v niektorých oblastiach až predimenzovane a myslím si, že v tejto chvíli už Recyklačný fond pôsobí ako nesystémový v rámci systému odpadového hospodárstva.
Zároveň ambíciou v rámci zákona, ale aj ambíciou aj ministerstva životného prostredia je vybudovať informačný systém, to je podľa mňa aj podľa vedenia ministerstva životného prostredia najdôležitejší a najkrucionálnejší problém, pretože nemáme komplexný informačný systém, ktorý by mapoval toky, evidenciu a pohyb odpadu na Slovensku ako takého a tým pádom nám vzniká úplne netransparentná štruktúra, ktorú my potom neviem vyhodnocovať a nevieme implementovať opatrenia, ktoré si vyžaduje.
Ďalšou ambíciou nového zákona je bojovať proti nelegálnym, respektíve čiernym skládkam odpadov. Veríme, že tento systém, ktorý my nastavíme novým zákonom o odpadoch, zníži množstvo tvorby odpadu a to prostredníctvom separácie odpadu, to znamená, samozrejme vznik čiernych skládok to nie je to, že ľudia chcú sypať nejaký čierny odpad niekde na nestrážené miesto, ale ide o kriminálny čin, ide o trestný čin, ktorý momentálne nevieme my ako ministerstvo životného prostredia riešiť, pretože to nie je naša úloha. Ale samozrejme my chceme v rámci celého systému a celého organizmu štátu zabezpečiť takú legislatívu, aby sme vytvorili podmienky či už pre orgány činné v trestnom konaní, alebo orgány samosprávy, také možnosti, aby k čiernym skládkam nedochádzalo, respektíve, aby sme zamedzili ich tvorbe.
Ďalším bodom, ktorý bude ľudí určite veľmi zaujímať je, že navrhneme úplný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb v zberniach druhotných surovín. Skúseností a štatistiky nám hovoria, že rôzne čiastkové obmedzenia výkupu sa míňajú účinkom a keď sme si dali robiť štatistiku z policajného zboru, tak za rok 2011 a 2012 tie údaje sú veľmi približne rovnaké, bolo spáchaných 1500 trestných činov z titulu získania rôznych kovov v rámci Slovenska a škoda, ktorá bola spôsobená takouto činnosťou, dosiahla 3,5 milióna eur. Je to podľa mňa neudržateľný stav a ja si uvedomujem, že to bude veľký zásah do fungovania niektorých skupín obyvateľstva, ale 80 percent kovového odpadu, ktorý je vykúpený v zberniach, pochádza z trestnej činnosti a my chceme takejto trestnej činnosti zabrániť tým, že nedáme možnosť ľuďom, aby mohli odniesť kovový odpad do zberne a týmto spôsobom získavať peňažné prostriedky. Vnímame to ako trestnú činnosť a práve preto ideme jej zamedziť.
Chceme, ďalšou ambíciou, ktorú máme v rámci tohto zákona, je chce, aby tie zložky odpadu, ktoré sa dajú separovať ‑ to je plast, sklo, kov a papier, nemohli byť skládkované. To znamená budeme mať záujem, aby úsilie ľudí, ktorí majú záujem separovať odpad, nevychádzalo navnivoč a aby mestá a obce, respektíve tí, ktorí majú zabezpečiť separovanie odpadu a to, aby sa odpad, ktorý je vyseparovaný, dostal na miesto jeho konečného spracovania, neskončili na skládkach odpadu, ale aby boli vyšším spôsobom zhodnotené, to znamená recyklované alebo energeticky zhodnotené, alebo dané znovu do výrobného procesu.
Tento dokument, ktorý vám predstavujeme, je výsledkom niekoľkých mesiacov práce pracovnej skupiny, v tejto pracovnej skupine okrem pracovníkov ministerstva životného prostredia, ktorí tu sedia so mnou za stolom, boli aj tí, ktorí sú zodpovední za to, akým spôsobom sa u nás odpad pohybuje, to znamená výrobcovia a dovozcovia, v tomto prípade výrobcov a dovozcov v rámci našej pracovnej skupiny zastupovali Asociácia zamestnávateľských združení, Republiková únia zamestnávateľov a Klub 500. Mali sme zástupcov, ako som hovoril, veľmi dôležitým článkom v rámci celého reťazca odpadového hospodárstva sú mestá a obce, preto sme mali aj dvoch zástupcov ZMOS, teda Združenia miest a obcí Slovenska, mali sme zástupcov vedeckej obce a tento materiál, ktorý predkladáme v tejto chvíli, respektíve v piatok sme dali do medzirezortného pripomienkového konania, je výsledkom konsenzu celej pracovnej skupiny a práve preto si myslím, že tento zákona má nádej na úspech.
Chcem povedať, že možno odpady ako také nie sú veľmi atraktívna téma, ale s odpadmi sa stretáva každý človek každý deň. Podľa našich odhadov práve preto, že nemáme ten informačný systém, ktorý, o ktorom som hovoril, že potrebujeme vybudovať, sa v oblasti odpadov ročne točí asi 800 miliónov eur, práve preto je to veľmi dôležitá právna norma, ktorú chceme uviesť do života a samozrejme táto právne norma prinesie aj veľa nepriateľov pre tento rezort, pretože my chceme nastaviť transparentné pravidlá, chceme nastaviť pravidlá také, aké fungujú bežne v Európskej únii a chceme, aby táto právna úprava, respektíve tento nový zákon priniesol lepšie environmentálne prostredie pre Slovensko a to, aby občania, ktorí majú záujem sa environmentálne správať, boli aj finančne zvýhodnení.
To je taká, také úvodné slovo k nášmu legislatívnemu zámeru zákona o odpadoch. Samozrejme ja asi teraz dám priestor pre vás a na vaše otázky, pretože je to taká mohutná téma, ktorá keby som len jednu z tých častí vybral, z tých šiestich, o ktorých sme hovorili, vieme tu sedieť dlhé hodiny, takže preto radšej nechám priestor pre vás, aby ste sa pýtali konkrétne veci, ktoré vás zaujímajú. Ďakujem zatiaľ za pozornosť.“
Hovorca:
„Priestor pre vás, nech sa páči.“
Redaktorka RÉVAYOVÁ:
„Ja mám tri otázky pre začiatok. Pán minister, hovorili ste, že chcete dosiahnuť, aby sa tie základné komodity z komunálneho odpadu ako papier, sklo, plasty prestali skládkovať. Žiaľ, skládkovanie je u nás najrozšírenejšie a preto je aj najlacnejšie. Takže ma zaujíma, že či obce súhlasia s tým, že by sa tie ceny, kým sa totižto nezvýšia ceny za skládkovanie, tak je ťažko predpokladať, že obce do tej separácie pôjdu mohutnejšie ako doteraz, lebo vždy je, lebo separácia je pre nich finančne náročnejšia a všetci tvrdia, že doteraz stratová. Takže či aj rátate s tým, že ceny za skládkovanie sa budú postupne zvyšovať? To je prvá otázka.“
P. ŽIGA:
„Poďme po otázkach, keď vás môžem poprosiť, lebo aj táto vaša otázka je tak široká, že budem k nej trošku dlhšie hovoriť. V prvom rade, čo som povedal v tom bode je, že chceme, aby výrobcovia a dovozcovia, ktorí platia za odpad, mali rozšírenú zodpovednosť, je to, a to bola najdôležitejšia vec, ktorú sme so Združením miest a obcí Slovenska komunikovali, je, aby sme zabezpečili, že v prípade, že obce na svojich zberných dvoroch vyseparujú tieto štyri komodity, o ktorých ste hovorili, aby ich vedeli zadarmo dať tomuto výrobcovi a dovozcovi, ktorý má zodpovednosť za tento odpad. To znamená, ten systém bude nastavený tak, že v prípade, že obec má zberný dvor, alebo má miesto, kde vyseparuje tento odpad, výrobcovia a dovozcovia sú povinní zabezpečiť odvoz tohto odpadu. To znamená skládkovanie je u nás najrozšírenejšie, skoro 85 percent odpadu komunálneho končí na skládkach. Je to neprípustný stav, ktorý u nás na Slovensku je, lebo len pätnásť percent tohto komunálneho odpadu sa nejakým iným spôsobom v rámci hierarchie odpadového hospodárstva zhodnotí. Keď si porovnáme štatistiky z roku 2010, napríklad Nemecko má presne opačný pomer, pätnásť percent končí na skládkach a 85 percent sa energeticky alebo inak zhodnotí. To je hlavná filozofia.
Čo sa týka cien za skládkovanie alebo zvyšovania poplatkov za skládkovanie. Tá ambícia nie je zvyšovať ceny skládkovania, tá ambícia je, aby mestá a obce motivovali ľudí separovať odpad a aby, a tým pádom táto časť odpadu bude bezplatná. Čím viac občania budú separovať odpad, tým menej budú tvoriť toho zmesového odpadu a tým pádom sa im to premietne do cien, ktoré im mestá a obce premietajú v príslušnom poplatku.“
Redaktorka:
„Ešte ak môžem teda tú druhú otázku. Sám ste povedali, že v oblasti odpadov sa točí okolo 800 miliónov eur ročne.“
P. ŽIGA:
„To sú naše také predpokladané štatistiky.“
Redaktorka:
„Tak sa hovorí, že dve ‑ tri miliardy vlastne v bývalých korunách občania zaplatia v recyklačných poplatkoch, ktoré platia pri kúpe tovaru, či už ide o elektroniku, či ide o obaly, obyčajné nápoje a tak ďalej. Ak teda prejde tá povinnosť rozšírená na výrobcov a dovozcov, akým spôsobom teda chcete zabezpečiť transparentnosť toho systému, pretože vieme, že doteraz práve ten boj Recyklačný fond áno alebo nie bol v tom, že v pozadí bol boj o tieto peniaze. Takže ma zaujíma, akým spôsobom to chcete zabezpečiť, akým spôsobom sa budú dajme tomu oprávnené organizácie a kolektívne systémy, ktoré to zabezpečujú, kontrolovať a dokedy teda má byť ten informačný systém? Lebo kým ten informačný systém nebude, tak ako doteraz, oni budú tie limity plniť, ale sám ste povedali, že sa 85 percent odpadu stále, komunálneho, skládkuje a pritom za predchádzajúce roky sa 30‑percentné limity akože splnili.“
P. ŽIGA:
„Ten systém je nastavený tak a práve preto možno aj predchádzajúce vedenia ministerstva neboli úspešní s novým zákonom, pretože tu stále v rámci ich návrhu existovala dvojkoľajnosť. To znamená nebol odstránený prvok Recyklačného fondu, ktorý istým spôsobom znestransparentňuje celý systém. Rozšírená zodpovednosť výrobcov a dovozcov je v tom, že sú zodpovední za výrobok od jeho uvedenia na trh až po jeho likvidáciu po dobe životnosti alebo po dobe života. Čo sme vyriešili je, že výrobcovia a dovozcovia budú zodpovední aj za tento vyseparovaný odpad. To znamená na ich náklady budú odstránené, bude tento odpad odstránený. My máme záujem o to, aby ten, kto platí do systému, to znamená výrobcovia a dovozcovia, mal prehľad o týchto svojich peniazoch, ktoré do systému platí.
To znamená, Recyklačný fond v tejto chvíli prijímal poplatky od výrobcov a dovozcov, ale nebol za ne zodpovedný, vytváral prostredie a ja hovorím, ja som rád, že Recyklačný fond tu existoval, vytvoril prostredie, ktoré v danej dobe, to hovorím o rokoch 2001, 2002 a možno až do roku 2010, vytváral možnosti pre vznik recyklačných kapacít, ale zároveň sme boli v prostredí, ktoré nebolo úplne transparentné. Výrobcovia a dovozcovia si zakladajú, si založia nové kolektívne systémy, bude to fungovať trošku inak, aby to malo tú mieru transparentnosti v tom, že nebudú vznikať ako huby po daždi a bez akejkoľvek regulácie, bude princíp takzvanej autorizácie, to znamená ministerstvo životného prostredia bude dávať ako keby certifikát novým kolektívnym systémom a tieto kolektívne systémy budú môcť pôsobiť na trhu len na základe vydanej autorizácie zo strany ministerstva životného prostredia.“
M. MACKOVÁ, TA 3:
„Mňa by zaujímalo pán minister, že kedy očakávate, že ten zákon by teda mohol byť hotový a vstúpiť do platnosti, kedy by mohol byť účinný?“
P. ŽIGA:
„Tá celá procedúra legislatívy bude nasledovná. Momentálne je legislatívny zámer v medzirezortnom pripomienkovom konaní, my očakávame nejaké tri, štyri týždne na medzirezortné pripomienkové konanie, my máme úlohu predložiť tento zákon na rokovanie vlády do 30.6., predtým ako prejde medzirezortným, teda potom ako prejde medzirezortným pripomienkovým konaním, pôjde ešte na tripartitu a pôjde na legislatívnu rady vlády. A očakávame, že zámer, hovorím o zámere v tejto chvíli, bude do 30.6. predložený na rokovaní vlády.
Tu sa životná púť legislatívneho zámeru končí, pretože toto, legislatívny zámer nejde na rokovanie parlamentu a pre nás ako pre ministerstvo začne druhá etapa života zákona o odpadoch a to je paragrafové znenie. My máme ambíciu dať paragrafové znenie na rokovanie vlády do konca roka, to znamená do konca roka predpokladám, že by mohlo byť schválené paragrafové znenie tohto zákona, to znamená po novom roku by mohlo prísť k schvaľovaniu v Národnej rade cez prvé, druhé a tretie čítanie, čo nebude podľa mňa skôr ako koncom prvého kvartálu. To znamená reálne uvedenie do praxe je 1.7.2014.“
Redaktorka TV JOJ:
„Akými konkrétnymi zmenami chcete bojovať proti tým čiernym skládkam? Aké sú konkrétne tie zmeny navrhované?“
P. ŽIGA:
„Ako som už hovoril vo svojom úvodnom slove, čierna skládka je trestný čin. My máme záujem, aby mestá a obce získali väčšie kompetencie v rámci boja proti čiernych skládkam a samozrejme za súčinnosti obvodných úradov životného prostredia a za súčinnosti polície. My sme stanovili aj isté, alebo hovoríme, lebo ešte to nie je v paragrafovom znení, o istej spolupráci medzi mestami a obcami a ministerstvom životného prostredia čo sa týka poplatkov za odloženie takýchto opustených skládok na skládky odpadu, kde by sme vedeli odpustiť isté poplatky v prípade, že obec bude chcieť odstrániť takúto čiernu skládku. To ale nie je prevencia proti tomu vzniku, ale samozrejme občania sa musia uvedomiť aj svoju takú, by som povedal občiansku zodpovednosť, pretože čierna skládka v tejto chvíli je skládkou obce a všetky náklady spojené s odstraňovaním takejto čiernej skládky idú na náklady obce a tieto náklady sa im potom, občanom, rozrátavajú v ich miestnom poplatku za odpad. To znamená je aj na občanoch, ale samozrejme je hovorím o tom, že sa jedná o trestnú činnosť, to znamená, to je ako keby sme chceli, že ľudia aby prestali alebo zlodeji aby prestali kradnúť, to je veľmi ušľachtilý cieľ, ale v praxi veľmi ťažko realizovateľný. Čiže je aj na občanoch, aby sledovali či niekto vysýpa nejaké smeti na čiernych skládkach alebo nie. A hovorím o tom, že ak občania budú dôslední, tak v konečnom dôsledku sa im to premietne na nižších poplatkoch za odpad, za miestny poplatok.“
P. VALOVIČ, RTVS:
„Pán minister, ale však v podstate takto to funguje aj teraz, nie, že keď, že obec tiež na svoje náklady musí odstraňovať čierne skládky. Takže vy ste hovorili, že tí, čo sa budú environmentálne správať, budú nejako finančne zvýhodnení. To sú nejaké konkrétne veci alebo niečo, ako budú tí, ktorí budú separovať odpad, zvýhodnení finančne?“
P. ŽIGA:
„Ešte raz, občania v tejto chvíli platia miestny poplatok, v rámci miestneho poplatku oni, im obec premieta náklady, ktoré má spojené s odstraňovaním odpadu, či už skládkovaním alebo separáciou a podobne. My v tejto chvíli sme docielili dohodu v tom, že výrobcovia a dovozcovia sú zodpovední za likvidáciu vyseparovaného odpadu na vlastné náklady, to znamená nebude to nákladom obce. To znamená, že v prípade, že bude celá obec separovať a dôsledne separovať, tak náklady jednotkové na ten zvyšný zmesový odpad budú také nízke, že sa to potom občanom premietne v miestnom poplatku za odpad.“
M. JACZ, STV:
„Ja sa chcem opýtať na tie zberne odpadov, tie deravé cesty bez kanálov to je úplne typické pre Slovensko. Ako vieme tomuto zabrániť, chcete viac pokutovať zberné suroviny, alebo keď som to dobre pochopil, chcete brániť výkupu proste vecí, ktoré nepatria do zberných surovín? Ak som to dobre pochopil.“
P. ŽIGA:
„Ja som povedal vo svojom úvodnom slove, že v rámci zákona navrhneme úplný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb v zberniach druhotných surovín. To znamená, fyzická osoba, vy ako občan, ak vám vznikne nejaký kovový odpad v rámci vašej domácnosti alebo v rámci vášho fungovania ako fyzickej osoby, občana, môžte odniesť tento kovový odpad na zberný dvor príslušnej obce alebo na miesto, ktoré určí obec. Už nebude možnosť výkupu kovovo od fyzických osôb.“
Redaktor:
„Ja len teda doplním asi logickú otázku, čo s tým kovom budú robiť tí ľudia? A potom sa ešte chcem opýtať, že či sa zmení nejak systém teda výpočtu platby za komunálny odpad? Lebo teraz sa to, pokiaľ viem, tak počíta na základe nejakých koeficientov, ktoré sú stanovené od ‑ do, že je nejaká sadzba od ‑ do a tá sa potom násobí a tak ďalej, podľa toho, frekvencie, podľa veľkosti tej nádoby a tak ďalej. Či tento systém chcete nejak zmeniť tak, aby to v konečnom dôsledku motivovalo ľudí k tomu, aby separovali?“
P. ŽIGA:
„Takto, momentálne hovoríme o zákone o odpadoch, vy sa pýtate na trochu iný zákon, na zákon 17 z roku 2004, kde sa riešia poplatky za odpad, ale v zásade vám poviem, že áno, uvažuje sa o tom, že sa zmenia poplatky za odpad, ale nebude to skokové. Samozrejme my vytvárame podmienky, ktoré sa budú implementovať do života nejaké obdobie, aj to, že sa bude rušiť Recyklačný fond, neznamená, že keď príde do platnosti zákon 1.7.2014, že 2.7. bude zrušený Recyklačný fond. My tam máme nejaké prechodné obdobia, kde napríklad v prípade Recyklačného fondu možno tri, štyri roky, kedy prirodzene dôjde k znižovaniu aktivity Recyklačného fondu a tak isto to bude aj v rámci poplatkov, my priebežne budeme sledovať ten systém a na základe toho, aké budeme mať aj informácie z terénu, zavedieme ten informačný systém, o ktorom som hovoril, aké budeme mať informácie z terénu, budeme tomu prispôsobovať tieto poplatky, alebo navrhneme zmenu v rámci týchto poplatkov. Ale o doplnenie poprosím ešte pani doktorku GAŠPARÍKOVÚ.“
B. GAŠPARÍKOVÁ:
„Vy ste sa zrejme pýtali ešte aj na zákon 582 z roku 2004 o miestnych. o výpočte miestnych poplatkov pre občanov, teda tak som rozumela vašej otázke. Aj v legislatívnom zámere o tom píšeme, že v dôsledku zmien v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi bude potrebné vstúpiť aj do tohto zákona o výpočte miestnych poplatkov, pretože to, s čím uvažuje tento legislatívny zámer, je práve odňať zodpovednosť obce za veľké množstvo vyseparovaného odpadu, to sa určite premietne do tých miestnych poplatkov. A napokon už aj dnes je ten systém taký, že napríklad za elektroodpady, za z domácností ich zber, tie už sa nezapočítavajú do nákladov obce na miestny poplatok. Teraz je v legislatívnom procese novela zákona o batériách a akumulátoroch, ktorá taktiež vyníma z miestneho poplatku aj náklady obce, ktoré by mali vznikať pri separovanom zbere týchto batérií a akumulátorov. Čiže odpoveď na vašu otázku je ‑ áno, aj v dôsledku tohto legislatívneho zámeru sa bude následne prehodnocovať zákon o miestnych poplatkoch, teda spôsob výpočtu výšky miestneho poplatku pre občanov.“
Redaktorka:
„Aby som tomu dobre rozumela, to znamená, že výrobcovia a dovozcovia prostredníctvom kolektívnych systémov alebo oprávnených organizácií budú zodpovední za všetkom vyseparovaný odpad, alebo len do výšky stanovených limitov?“
P. ŽIGA:
„Za všetok. Za všetko vyseparovaný odpad. Ich zodpovednosťou je, postarať sa o vyseparovaný odpad.“
Redaktorka:
„Takže limity sa budú rušiť.“
P. ŽIGA:
„Prirodzene.“
Redaktorka:
„Ja by som mala možno ešte veľmi laickú otázku, ale k tomu doplneniu o tých výrobcov, dovozcov. Znamená to, ja neviem, napríklad keď si vezmeme od, tégliky od jogurtu, znamená to, že Rajo si odvezie svoje, zvolenský svoje, alebo ako?“
P. ŽIGA:
„V zásade áno, ale to nefunguje tak, že teraz Rajo alebo ktokoľvek, zvolenská mliekareň bude mať nejakého človeka, ktorý bude chodiť po obciach. Práve k tomu slúžia tie kolektívne systémy, to znamená skupina výrobcov a dovozcov sa dohodne, že urobia kolektívny systém a to je organizácia, samostatná organizácia, ktorá bude riešiť na základe zmlúv to, akým spôsobom sa odvezie ten vyseparovaný odpad z miest a obcí. Ono to funguje aj teraz v niektorých komoditách, čiže ako nevymýšľame teplú vodu, ani nič podobné, nie je to tak, práve preto je ten systém kolektívnych organizácií, aby umožnil týmto výrobcom a dovozcom zjednodušiť to odvážanie vyseparovaného odpadu na miesto určenia.“
Redaktorka:
„Ako má zjednodušiť?“
P. ŽIGA:
„No veľmi jednoducho, že sa v zásade postará za nich o to, že ten odpad, ktorý je vyseparovaný, pôjde na miesto ďalšieho zhodnotenia, to bude ako keby nejaká zberná organizácia alebo, jednoducho sa vám to snažím vysvetliť, to znamená bude existovať nejaký, nejaká firma, ktorá to zabezpečuje aj, možno aj v tejto chvíli, akurát bude mať zmluvu s novým kolektívnym systémom a na jeho náklady to odstráni.“
Redaktorka:
„No ale v čom je tá zmena, doteraz to nebolo tak?“
P. ŽIGA:
„Nebolo to na všetky komodity a nebolo to na celý vyseparovaný odpad.“
Redaktor:
„A teda nepredpokladáte, že keď budú mať takéto nové povinnosti výrobcovia a dovozcovia, že stúpnu ceny služieb a tovarov? Že to nakoniec pocítia tí spotrebitelia, ktorí budú musieť kupovať drahšie veci?“
P. ŽIGA:
„Takto, je to dohoda medzi ZMOS, to znamená Združením miest a obcí Slovenska a výrobcami a dovozcami. Tých výrobcov a dovozcov tu zastupovali tri najreprezentatívnejšie zložky a oni povedali, my sa o vyseparovaný odpad postaráme. Ja nemám obavu o to, že by sa v dôsledku toho zvyšovali poplatky, pretože ten vyseparovaný odpad ide na ďalšie zhodnotenie, to je odpad, za ktorý, vy keď ho odovzdáte ako kolektívna organizácia, dostávate prostriedky. To znamená z odovzdania do ďalšieho materiálneho spracovania, je to ako surovina, v tej chvíli to už vystupuje ako surovina a v tom prípade to prináša so sebou aj výnosy.“
Redaktorka SITA:
„Ja by som sa vrátila ešte k tým kolektívnym spoločnostiam, vlastne tie, ktoré teraz fungujú, vy ste aj povedali, že vznikali ako huby po daždi a tak ďalej. Znamená to, že vy budete teraz nejako odoberať niektoré licencie, alebo čo sa vlastne stane s tými, ktoré sú neefektívne?“
P. ŽIGA:
„Nie, vznikali ako huby po daždi bolo v zmysle, že nebol vôbec kontrolovaný systém vzniku, to znamená rozhodlo sa päť výrobcov alebo päť dovozcov, že si založí vlastný kolektívny systém, išli mimo štruktúry štátu a nejakým spôsobom fungovali a raz ročne predložili doklad o tom, že sa zbavili odpadov v takom a v takom množstve za takú a takú cenu. V tejto chvíli mi chceme, aby bol prehľad o tom, aký kolektívny systém vzniká a dal pravidlá pre vznik takéhoto kolektívneho systému, budú všeobecné podmienky pre udelenie autorizácie a budú špecifické pre tú ktorú komoditu. To znamená aj v súčasnosti funguje na elektroodpad kolektívny systém alebo na obalové produkty alebo obalový odpad, existujú kolektívne systémy, ktoré fungujú veľmi dobre na tom, že nevytvárajú zisk, len pomáhajú tým výrobcom a dovozcom, ktorými boli založené, aby sa im vytvárali podmienky na to, aby vedeli zlikvidovať tento vzniknutý odpad.“
Hovorca:
„Ešte nejaké otázky kolegovia? Ak nie, tak ďakujem za to, že ste prišli, potom sú ešte k dispozícii kolegovia pre individuálne rozhovory.“
Z. ZÁVODSKÁ:
„Naživo ste sledovali tlačovú besedu ministra životného prostredia Petra ŽIGU, na ktorej predstavil návrh legislatívneho zákona, nového zákona o odpadoch.“
Zdroj: 13.05.2013; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda