(22.08.2013; www.aktualne.sk; Slovensko, 00.00, s. ‑; Harkotová Stanislava)

BRATISLAVA ‑ Slovensko dnes patrí ku krajinám Európskej únie, ktoré sa rozhodne nemôžu chváliť vysokou mierou recyklácie odpadu. Pritom odvetvia založené práve na jeho znovupracovaní sa čoraz viac skloňujú pri tvorbe nových pracovných miest.
Nedávno si štatistiku o potenciálnych nových miestach urobila Veľká Británia. Vyčíslila, že by jej odvetvie postavené na recyklovaní do roku 2020 vytvorilo 10‑tisíc nových pracovných miesta a točiť by sa v ňom mohlo až 20 miliárd libier.
Činnosti, ktoré by sa zameriavali na vývoj technológií a dizajnu v oblasti recyklovania, by mohli podľa denníka The Guardian vytvoriť ďalších 50‑tisíc miest a zvýšiť HDP krajiny o tri miliardy libier ročne.
Briti totiž hútajú, ako nadizajnovať nejaký produkt tak, aby bol maximálne využiteľný a recyklovateľný.

Zelená práca
Potenciálne tisícky pracovných miest sú v ekoodvetviach i na Slovensku.
„Hovorí sa im zelené pracovné miesta,“ približuje Martin Valentovič zo združenia Priatelia Zeme. Ich počet by ‑ vrátane politickej vôle ‑ závisel aj od toho, ktoré odvetvie by sa u nás rozvíjalo. Nie všetko má totiž podľa odborníka ekonomický zmysel recyklovať. Potenciálny počet zelených miest odhadol na tisícky.
To, koľko pracovných miest za posledné roky vzniklo naprieč recyklačnými odvetviami, nevedno. Rezort životného prostredia má k dispozícii len odhad počtu pracovných miest v odvetví spracovania elektroodpadov.
„Zo zistených poznatkov a osobných návštev sme odhadli, že v tomto sektore je približne do 200 pracovných miest. Zamestnávatelia v tomto odvetví nechcú ministerstvu životného prostredia poskytnúť údaje nad rámec zákona,“ tvrdí hovorca ministerstva Maroš Stano.

Paradoxy
Na Slovensku dnes máme firmu, ktoré recykluje viacvrstvové kombinované obaly. Paradoxom je, že tá musí, aby naplnila svoje kapacity, dovážať na spracovanie odpad aj zo zahraničia. A to práve preto, že obaly od džúsov či mlieka sa u nás nezbierajú, ako by mohli.
Zaujímavosťou je aj to, že časť PET fliaš sa zo Slovenska vyvezie do Číny, kde sa spracujú. A odtiaľ sa privezú spať.
„Ak by sme v každej oblasti zvýšili mieru recyklácie, podporilo by to mnohé pracovné miesta, nielen pri samotnom spracovaní, ale aj pri prevážaní, dotriedení a tak ďalej. Možností je veľa,“ hovorí Valentovič.

Výnimky
Jedno z nich je aj kompostovanie, ktoré sa skloňuje pri triedení bioodpadov. Ten dnes tvorí v priemere polovicu odpadovej nádoby.
Najskôr otázka, videli ste vo vašom meste či obci nádobu na bioodpad? Ak ste odpovedali nie, nepoteší sa najmä európska legislatíva, ktorá nám od januára odporúča separovať aj odpadky ako zvädnutá zelenina či suché kvety.
Mestá a obce ale majú výnimky. A to napríklad tie, ktoré zabezpečia energetické zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) v zariadení na zhodnocovanie odpadov. Túto podmienku spĺňajú Bratislava, Košice a Banská Bystrica.
Druhú výnimku majú podľa Stana obce, ktoré preukážu, že najmenej 50 percent občanov kompostuje svoj vlastný BRO. „A tretia výnimka je pre obce, pre ktoré je triedený zber BRO ekonomicky neúnosný,“ doplnil.

Komunitná vec
Výnimka, nevýnimka, ak skončí pokosený trávnik v kontajnery, pravdepodobne čosi nie je v poriadku. Dnes aj preto vznikajú rôzne komunity, ktoré kompostujú takpovediac spontánne z vlastného presvedčenia.
V rámci Bratislavy robí osvetu napríklad komunita Zelené mesto. Jej projektový koordinátor Juraj Melichár pomáha stavať komunitné kompostéry, učí ako kompostovať, chová pre záujemcov kalifornské dážďovky.
„Vďaka kompostovaniu môžu ľudia znížiť množstvo svojho netriedeného odpadu. Ten môže tvoriť viac ako tretinu z vyprodukovaného odpadu. Ľudia si tak môžu esteticky vyrobiť kvalitné organické hnojivo veľmi jednoduchým prirodzeným procesom,“ vysvetľuje.
Sčasti tak odbremeniť služby zamerané na odvoz a likvidáciu odpadu. A šetriť.

Práca pre chudobných
Keď sme pri spracovaní bioodpadu, už dnes kompostovanie v malom pomáha chudobným komunitám na východnom Slovensku. Prvého kompostmajstra ‑ Róma ‑ mala v roku 2005 obec Raslavice. Projekty, ktoré spracovaním bioodpadu dávajú prácu, majú aj pri Hanušovciach nad Topľou.
„Kompostovanie bioodpadov vidím ako jednu z najreálnejších, najrýchlejšie a najmenej nákladne zrealizovateľných príležitostí pre tvorbu pracovných miest pre nezamestnaných, hlavne na vidieku,“ tvrdí Štefan Straka zo združenia Svatobor.
Ten pritom zasadzuje kompostovanie do väčších súvislostí. Tých klimatických. „Úrodná pôda u nás ostane vtedy, keď budeme mať dostatok humusu a schopnosť zadržať vodu v krajine.“

Vzťah Slovákov k recyklovaniu
Slovensko dnes patrí k tým krajinám Únie, ktoré majú dlhodobo nízku mieru recyklovania odpadu. Miera recyklácie sa u nás podľa Eurostatu pohybuje pri deviatich percentách. Pre porovnanie Maďari a Poliaci recyklujú na 21 percent, Slovinci 31 percent, Rakúšania recyklujú 63 percent svojho odpadu.
Podľa Valentoviča u nás chýba v tomto ohľade osveta, motivácia, ale i funkčné nástroje lokálnych politík. Navyše na dôvere v recykláciu nepridáva ani to, keď sa z času na čas objaví prípad, kedy pracovníci služieb likvidácie odpadu triedené smeti nahádžu na jednu kopu. „Pôsobí to demotivujúco,“ priznáva Valentovič.
Naposledy sa táto prax objavila v bratislavskej Petržalke, čo zamestnancov OLO stálo odmeny.
Lenže chyby nerobia len smetiari. Podľa odborníka sa niekedy môže stať, že niekto vyhodí do kontajnera PET fliaš zle zatvorenú fľašu oleja. „Ak ten olej vytečie, tie PET fľaše sú znečistené a nedajú sa nejako rozumne ekonomicky vyčistiť. V tom prípade idú na skládku.“