Mestám chýbajú jednoduché a overené riešenia z iných metropol
Výrobu a služby ovládajú roboty. Kamióny a nákladné autá jazdia pod zemou. Ľudia si výrobky nekupujú, ale prenajímajú. A do iného mesta cestujú vesmírnym transportérom. Megamestá sa stali mocenskými centrami na zemeguli. Fungujú efektívne, s múdrymi technológiami a „zeleno“.
To nie je protipól legendárneho filmového Metropolisu, antiutopistického klenotu kinematografie rakúskeho expresionistu Fritza Langa. Podľa štúdie prepravnej spoločnosti DHL ide o jeden z piatich pravdepodobných scenárov vývoja na Zemi v roku 2050. Už dnes vyrastajú mestá, ktoré sa opísanej sci‑fi predstave približujú. No slovenská realita je oveľa prozaickejšia.
Efektívne, múdro, zeleno
Každý deň sa do miest na celej planéte presťahuje 180 000 ľudí, vypočítala spoločnosť DHL. Ak majú mestá tento nápor zvládnuť, musia mať efektívnejšie dopravné systémy, spoľahlivú a „zelenšiu“ energiu, bezpečnú infraštruktúru pre vodné a odpadové hospodárstvo a rôznorodú infraštruktúru pre sociálny život. Okrem toho sú namieste aj špecifické riešenia. Iné pre západ, iné pre rozvojový svet.
Existujúce metropoly západného sveta o obyvateľov skôr prichádzajú, ich rezidenti starnú. Preto riešia najmä obnovu a redevelopment. Zato v rozvojových krajinách je a ešte len bude rušno. Špeciálne v Číne. Do roku 2025 sa podľa prognóz z vidieka do miest presťahuje 350 miliónov Číňanov. To je ako keby sa do miest zrazu nahrnuli celé Spojené štáty americké. Budúce, a nielen čínske megamestá teda stoja pred úplne odlišnými problémami ako súčasné metropoly New York, Paríž či Londýn ‑ obyvateľom musia zabezpečiť základnú infraštruktúru, čistotu a zdravotnú starostlivosť.
Kapitolou samou osebe sú mestá budúcnosti. Majú byť efektívne, múdre a zelené. Nádych sci‑fi cítiť najmä z portugalského projektu PlanIT Valley. The Economist ho nazval najmúdrejším mestom na svete. Za 10 miliárd eur sa má o tri roky stať domov pre 100‑tisíc obyvateľov. No násobne viac tu bude senzorov ‑ dokopy sto miliónov prepojených na mestský operačný systém. Tento hlavný mozog mesta bude na základe online dát manažovať mnohé aktivity v meste vrátane dopravy či spotreby energie.
Slovenský exit z miest
Z budúcnosti späť do reality. Je ich oficiálne niečo vyše 460‑tisíc na 367 štvorcových kilometroch. Majú vyššie vzdelanie, dlhší život, nadpriemernú mzdu aj životné náklady. Aktuálne zažívajú boom manželstiev i odložených pôrodov matiek ‑ tridsiatničiek, hoci mnohé prvonarodené deti zostanú bez súrodencov. Toľko základné demografické štatistiky o Bratislave a jej obyvateľoch.
Na Slovensku existuje ďalších 137 miest. Žije v nich 55 percent obyvateľov krajiny, čo je jedna z najnižších mier urbanizácie v štátoch OECD. A to napriek centrálne riadeným umelým zásahom komunistického režimu, ktorý od 50. rokov minulého storočia podporoval rýchlu urbanizáciu a zánik malých sídiel. V súčasnosti slovenské mestá, Bratislava obzvlášť, zažívajú presne opačný efekt. Ľudia mestá opúšťajú a odchádzajú bývať na predmestia a do menších miest a dedín na okolí.
Architekt a urbanista Branislav Kaliský sa im nediví. Slovenské mestá, najmä Bratislava, podľa neho ako‑tak dokážu zabezpečiť svojim obyvateľom prácu. Voľný čas a rodinný život už nie. Bez dostatočnej občianskej vybavenosti sú aj novopostavené štvrte, hoci to sa podľa neho postupne mení k lepšiemu. Primátorom, najmä tým bratislavským, vyčíta, že nemali a doteraz nemajú pre mestá dlhodobú víziu a nerozmýšľajú nad rámec svojho volebného obdobia. Územný plán je kus papiera, mestá sa rozrastajú živelne a bez logického prepojenia. „Slovo urbanizmus ako keby na radniciach nepoznali,“ glosuje B. Kaliský.
Chýbajú jednoduché, no efektívne rozhodnutia, overené v iných metropolách. Také, vďaka ktorým by sa v centrách miest lepšie parkovalo, odbúrala by sa zbytočná doprava a vynútené presuny, ubudlo by znečistenia a pribudla zeleň, v nových štvrtiach by nechýbala základná občianska vybavenosť a fanúšikovia kultúry a športovania by mali dostatok príležitostí, kde sa vyžiť. Skrátka, aby bol život príjemný, zábavný a jednoduchý. „Žiť slušne a jednoducho je v slovenských mestách a hlavne v Bratislave príliš náročné a drahé,“ hovorí B. Kaliský. Ak sa nič nezmení, podľa neho budú v mestách na Slovensku v budúcnosti žiť len tí, čo nebudú mať možnosť z nich odísť.
Kati aj prostitútky
Kedysi mali slobodné kráľovské mestá vlastného kata. Bratislava dokonca aj (legálny) nevestinec. O pár storočí neskôr financuje z rozpočtu 222 miliónov eur desiatky svojich úradníkov, 20 mestských organizácií a platí rôznym privátnym firmám podnikajúcim v komunálnych službách. Spoločne sa majú starať, aby mali ľudia elektrinu, plyn a pitnú vodu, aby mohli cestovať, chodiť po čistých, osvetlených a bezpečných uliciach, aby mali kde odhadzovať odpad, nakupovať, športovať a relaxovať, vzdelávať sa, navštíviť lekára, prejsť sa so psom v parku.
To isté riešia aj ostatné mestá. „Nedostatok finančných prostriedkov, nezamestnanosť, doprava v meste, spracovanie odpadu, pouličné osvetlenie sú len niektoré z nich,“ vymenúva najväčšie výzvy pre slovenské mestá martinský primátor Andrej Hrnčiar. Ako občan Martina by od svojho primátora požadoval lepšie parkovanie, väčší poriadok a čistotu v meste, viac zelene. „Toto sa aj snažíme zlepšovať,“ hovorí.
Kde hľadať inšpiráciu? Viedeň, odpovedajú zhodne viacerí slovenskí primátori. V škole by za takú odpoveď dostali jednotku. Rakúska metropola totiž opakovane vyhráva rebríčky najlepších miest na bývanie. Prví muži Bratislavy aj Košíc vyhlasujú, že inšpirácia nie je len teoretická.
Spomínajú modernizáciu hromadnej dopravy, budovanie cyklotrás, opravy zničených ciest, väčšiu bezpečnosť. Richard Raši sa chváli zvýšenou bezpečnosťou Košíc vďaka posilneniu mestskej polície a nasadeniu kamerového systému. S mestskými policajtmi spolupracujú aj pri odťahovaní nejazdených áut ‑ doteraz tak uvoľnili takmer štyri stovky parkovacích miest. Je tiež hrdý na aktuálne najväčšiu investíciu do revitalizácie zelene na Slovensku: „Rekonštruujú sa štyri najväčšie mestské parky, ako aj Košický hrad a archeologické nálezisko, ktoré sa opäť stanú bezpečnou a príjemnou rekreačnou lokalitou.“
„Prijali sme rozhodnutie o nosnom dopravnom systéme, pripravujeme rekonštrukciu Starého mosta a výstavbu električkovej trate do Petržalky, budujeme cyklistické trasy, preferujeme verejnú hromadnú dopravu a pripravujeme novú parkovaciu politiku,“ reaguje Milan Ftáčnik primátor na hlavnú výčitku vzhľadom na kvalitu života v Bratislave od Milana Ftáčnika občana. Ako primátorovi aj občanovi sa mu nepáči ani živelná výstavba za ostatné roky a jej dôsledky. Rozvoju nemotorovej dopravy s dôrazom na bicykle holdujú aj v Banskej Bystrici, no ich primátor Peter Gogola ako jediný z oslovených uvádza ako jednu z priorít do budúcnosti vzdelanie.
Kritickejší
Boli by to zlí primátori, keby nevedeli vymenovať aspoň päť pozitív na živote v ich meste. M. Ftáčnik spomína ekonomickú silu, veľkosť, pracovné príležitosti či blízkosť k Viedni, Brnu a Györu. R. Raši zase rozpráva o histórii, neopakovateľnej atmosfére, mestských lesoch, turistických či bežeckých trasách, a ako výhody oproti Bratislave vyratúva menšie množstvo dopravných zápch, lacnejšie ubytovanie a kompaktnejšie centrum. Banskobystrický primátor je najviac pyšný na nový vozový park mestskej hromadnej dopravy a sociálne služby.
Druhý pohľad nezainteresovaného pozorovateľa však už je o niečo kritickejší. Cyklistické trasy? Fajn, ale pozerajme sa aj na ich kvalitu, nielen na kvantitu, upozorňuje B. Kaliský. Kvalitná cyklotrasa nie je úsečka ani cesta, na ktorej dlhé kilometre nenájdete žiadnu verejnú toaletu. Pešie zóny v centrách miesť? Tiež dobrá vec, akurát že sa v ich blízkosti nedá rozumne zaparkovať. Mestská zeleň? V takej Bratislave jej je na počet obyvateľov dosť, no je nelogicky roztrúsená po celom meste. Kanály na pitnú a odpadovú vodu? Na prvý pohľad ich nevidno, v skutočnosti majú aj 50 rokov a potrebovali by značné investície.
Rastúci počet čiernych skládok, neporiadni psičkári, špinavé ulice, zastaraná mestská hromadná doprava, pridáva kritiku Eva Balážová z Asociácie komunitných ekonómov. Bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy, v súčasnosti poradca v komunálnej sfére Viktor Nižňanský zas nevidí zmysluplné plánovanie rozvoja miest a najmä ich spoluprácu v rámci prirodzených mestských regiónov.
Vzorom nielen Viedeň
Nasledovaniahodné príklady pre slovenských primátorov ponúkajú nielen radní vo Viedni. Parížska požičovňa elektromobilov prinesie čistejší vzduch, mestská taxislužba v New Yorku motivuje k efektívnejšej doprave bez vlastného auta. Cyklotrasy v Tel Avive, ktoré nie sú hneď vedľa ciest, sú o skutočnom športe a zdraví.
Alebo taký Londýn. Keď britská televízna stanica BBC robila dokument o siedmich zázrakoch priemyselnej revolúcie, zaradila medzi ne aj londýnsku kanalizačnú sústavu z roku 1850. Na ten čas unikátne dielo, no po 150 rokoch a priškrtených investíciách unikalo z londýnskych kanálov v dĺžke 16‑tisíc kilometrov denne 900 miliónov litrov pitnej vody ‑ jedno z najväčších čísel v modernom svete. Dosť na to, aby Water Thames, spoločnosť spravujúca kanalizáciu a dodávku pitnej vody v Londýne, začala konať.
Vyše dvetisíc kilometrov rúr vymenila za plastické, nainštalovala do nich senzory, napojila na počítače. Únik vody klesol, počet opráv takisto. Water Thames zrazu dokáže opravovať deravé rúry rýchlejšie, má lepší prehľad o ich stave, informácie analyzuje a využíva na vyššiu efektívnosť. Aj vďaka tomu vo Water Thames vedia, že po západe slnka počas Ramadánu a cez prestávku zápasov na majstrovstvách sveta vo futbale netreba robiť paniku. Spotreba vody je vtedy štatisticky vyššia, nejde o žiadne úniky. Čoskoro budú elektronicky pripravovať plán práce pre svojich opravárov a systém dokáže aj sám automaticky zaslať klientom SMS v prípade havárie.
Akousi modlou pre urbanistov je pôvodne rybárska osada Singapur. Ako prvé mesto na svete spoplatnilo mestské cesty, aby ich odbremenilo od množstva áut a znížilo znečistenie vzduchu. Čoskoro by malo získať ďalšie prvenstvo ‑ spoplatňovanie diaľnic v reálnom čase podľa množstva vozidiel, ktoré sú práve na ceste. Vyvíjajú tiež navigáciu na parkovanie, pretože zistili, že dopravné zápchy často spôsobujú vodiči hľadajúci miesto na parkovanie. V meste pracujú na zavádzaní technológií od výmyslu sveta nielen do dopravy, ale aj do vodného hospodárstva či manažmentu mesta.
Zdroj: (01.11.2012; Trend; č. 43, príloha TREND + Život v meste, s. 57‑59; Záhorská Eva)