Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) prináša výsledky projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO). V rámci projektu sa štvrťročne vyjadrujú ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori a starostovia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Projekt HSO tak prináša názor odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko‑sociálneho charakteru ovplyvňujúce kvalitu života občanov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Partnerom projektu je Združenie miest a obcí SR, uskutočňuje sa vďaka podpore spoločností Colliers International, spol. s r. o., a Municipalia, a. s.
Výsledky:
Najvyššie oceneným opatrením za obdobie júl až september 2012 sa stalo spustenie linky na výrobu tuhého alternatívneho paliva z komunálneho a živnostenského odpadu v Trnave. Zariadenie nielenže dokáže spracovať ročne 40‑tisíc ton odpadov, ale aj vyprodukovať 12‑tisíc ton alternatívneho paliva, ktoré mesto odpredá. Linka je tak prínosom pre ochranu životného prostredia, ale aj ekonomiku mesta.
Najmenej prínosným opatrením sa stalo verejné obstarávanie v Komárne, kde verejné súťaže vo viacerých prípadoch nielenže trvajú pridlho, ale vyhráva ich jediná ponuka za cenu omnoho vyššiu, než mesto pôvodne plánovalo.
Podrobný popis opatrení a vybrané komentáre hodnotiteľov
1. Trnava vyrába z komunálneho odpadu alternatívne palivo
V Trnave uviedli do prevádzky linku na výrobu tuhého alternatívneho paliva z komunálneho a živnostenského odpadu. Zariadenie dokáže v jednozmennej prevádzke spracovať ročne 40‑tisíc ton odpadov a vyprodukovať 12‑tisíc ton alternatívneho paliva pre cementárne. Umiestnené je priamo v areáli spoločnosti, ktorá zabezpečuje zber odpadov a ich ukladanie na skládke pre Trnavu aj okolie. Hlavným prínosom linky je zníženie množstva odpadov ukladaných na skládku. Skúšobná prevádzka ukázala, že linka dokáže zhodnotiť 34 percent z privezených sídliskových alebo živnostenských odpadov. To bude mať vplyv nielen na kvalitu životného prostredia, ale znížením množstva skládkovaného odpadu o tretinu sa zároveň predĺži životnosť trnavskej skládky takisto o tretinu. Vstupným materiálom do linky sú bežné komunálne a živnostenské odpady, predovšetkým textilné látky, vlákna, papier, lepenka, drevo a plasty. Výstupom je palivo pre priemyselné spaľovne, ktoré bude odoberať cementáreň v Rohožníku. Na projekt v hodnote 3,2 milióna eur získala Trnava nenávratný finančný príspevok tri milióny eur z EÚ, samospráva ho spolufinancovala piatimi percentami. Nová linka zároveň poskytla zamestnanie piatim ľuďom.
Komentár
Opatrenie trnavskej samosprávy získalo najviac bodov najmä pre svoj inovatívny prístup k riešeniu problému likvidácie niektorých zložiek komunálnych odpadov, keď sa z neho vyrába a predáva alternatívne palivo. Nevyhlo sa však ani miernej kritike, pretože spaľovanie dnes už nie je najefektívnejší spôsob likvidácie odpadov.
Medzi respondentov, ktorí opatrenie vnímali pozitívne patril aj Eduard Vokál, primátor mesta Lipany, ktorý vyzdvihol najmä fakt, že spaľovne odpadov sú často verejnosťou vnímané veľmi negatívne, avšak v tomto prípade výroba brikiet z odpadu a ich následný voľný predaj je veľmi vhodný a efektívny spôsob spracovania komunálneho odpadu. Opatrenie vnímala pozitívne aj Ľubica Trubíniová, projektová manažérka iniciatívy Bratislava otvorene, ktorá za plusy opatrenia považuje šetrenie priestoru a životného prostredia tým, že sa príslušné množstvo odpadov neukladá na skládku a vznik 5 nových pracovných miest. Vníma však aj mínusy z hľadiska ochrany životného prostredia a trvalej udržateľnosti, ktorými sú uvoľňovanie toxických látok, ktoré sa pri spaľovaní daných materiálov uvoľňujú do ovzdušia a najmä, že spaľovanie je zastaraný a neefektívny spôsob nakladania s druhotnými surovinami, ktoré by sa dôsledným triedením, separovaním a skutočným zhodnotením oveľa lepšie využili a viac by sa reálne šetrilo aj životné prostredie (nevyrábaním materiálov, príp. výrobkov, ktoré by sa opätovne použili namiesto ich spálenia).
2. Rožňava uverejňuje na svojom webe mená ľudí, ktorí nezištne pomáhajú zveľadiť mesto
Rožňavská samospráva zriadila na svojej internetovej stránke novú rubriku s názvom „Pomáhajú mestu“. V rubrike bude mesto priebežne zverejňovať mená občanov (právnické a fyzické osoby), ktorí sa spontánne a nezištne pričinili akoukoľvek verejnoprospešnou činnosťou k zveľadeniu a skrášleniu Rožňavy, a to bez finančného príspevku mesta. Samospráva chce takouto formou vyjadriť poďakovanie a uznanie tým, ktorí sa podieľajú na rozvoji a zveľadení mesta. Mená v rubrike majú zostať natrvalo s výnimkou, ak o odstránenie mena požiada samotný občan. Návrhy na týchto ľudí môže poslať každý obyvateľ mesta na e‑mailovú adresu mesta alebo ich navrhnúť v diskusnom fóre na oficiálnej webovej stránke mesta. V súčasnosti na stránke už figurujú prvé mená, pri ktorých je uvedený aj stručný popis toho, čo pre mesto urobili, v niektorých prípadoch sú k dispozícii aj fotografie nezištného skutku.
Komentár
Respondenti ocenili opatrenie Rožňavy ako vhodnú formu morálneho a verejného ocenenia ľudí za ich verejnoprospešnú činnosť, ktorá je často pre nich oveľa väčšou satisfakciou, ako keby im príslušnú prácu zaplatili. Verejná satisfakcia totiž podľa nich prináša pozitívny celospoločenský efekt a vedie tiež k posilňovaniu ducha komunity. Niektorí hodnotiaci však nezabudli vedeniu mesta pripomenúť, aby zvážilo aj „tabuľu hanby“ na ktorej by sa mohli vynímať napr. aj tí poslanci zastupiteľstva, ktorí svojho času hlasovali za predaj menšinového podielu mesta v teplárenskej spoločnosti za podozrivo nízku cenu a dnes sú členmi jej dozornej rady.
Ako ideu hodnú nasledovania vnímal opatrenie aj Andrej Steiner, riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu, o. z., Košice, podľa ktorého je to skvelá forma ako motivovať ľudí, aby sa zapájali do starostlivosti o ich mesto (obec). Podľa neho morálne ocenenie pre mnohých z nich znamená viac ako malá finančná odmena. Aj podľa Tatiany Lopušniakovej, analyticky Amrop Slovakia, Bratislava, je chvályhodné, ak samospráva ocení občanov, ktorí sa pričinili o zveľadenie a skrášlenie mesta. Myslí si totiž, že sa často zabúda na tých, ktorí majú o verejnoprospešnú činnosť úprimný záujem a každý úspech je aj ich osobným víťazstvom. Poďakovať sa a prejaviť uznanie je preto podľa nej pozitívnym krokom Rožňavy, ktorý by mali nasledovať aj iné slovenské mestá.
3. Banská Bystrica uskutočňuje projekt podporujúci zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných
Riešiť dlhodobú nezamestnanosť v lokálnych podmienkach prostredníctvom medzitrhu práce je cieľom pilotného projektu, ktorý uskutočňuje mesto Banská Bystrica v spolupráci s partnermi. Ide o dočasne podporované zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi, prijímateľov sociálnych služieb, spojené s aktivitami zameranými na zvyšovanie ich zamestnateľnosti. Cieľovou skupinou projektu je 40 dlhodobo nezamestnaných Banskobystričanov, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú prijímateľmi sociálnych služieb. Plán pre dlhodobo nezamestnaných sa skladá z troch stupňov: prípravný stupeň procesu začleňovania, zacvičovací stupeň a stupeň profesionalizácie. V letných mesiacoch sa napríklad účastníci projektu podieľali na čistení verejných priestranstiev, peších komunikácií, na údržbe verejnej zelene a malých vodných tokov, na odvoze a likvidácii priemyselného a komunálneho odpadu. Prínos projektu mesto vidí v tom, že dlhodobo nezamestnaní poberatelia dávok v hmotnej núdzi získajú reálnu pracovnú skúsenosť u zamestnávateľov, obnovia si pracovné zručnosti a získajú pracovné návyky. Zároveň sa zlepší ich schopnosť uplatniť sa na trhu práce a posilnia sa ich sociálne väzby. Medzi zamestnávateľmi medzitrhu práce sú príspevkové, dodávateľské a ďalšie organizácie mesta Banská Bystrica. Samotné mesto sa bude podieľať na realizácii aktivít 5 percentami (asi 15 655 eur), čo bude rozložené na obdobie dvoch rokov. Uvedená suma je plánovaná v rozpočte mesta.
Komentár
Hodnotiaci pozitívne ohodnotili snahu mesta uskutočňovať tento pilotný projekt, a to najmä preto, že medzitrh práce nie je u nás veľmi využívanou formou začleňovania dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu. Veľká časť respondentov však jedným dychom konštatovala, že efektívnosť opatrenia bude možné posúdiť až vtedy, ak sa pracovný pomer účastníkov neskončí v okamihu, keď sa minú peniaze z ministerstva určené na kompenzáciu nákladov zamestnávateľov.
Podobne vnímal opatrenie aj Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu Obec a finance z Českej republiky, ktorý konštatoval, že ide o chvályhodný projekt. Myslí si však, že všetky očakávané prínosy, teda reálna pracovná skúsenosť, obnovenie pracovnej zručnosti, získanie pracovných návykov a obnovenie schopnosti uplatniť sa na trhu práce budú zmarené, ak sa účastníkov projektu po jeho skončení nepodarí začleniť do pracovného procesu. Rovnako pozitívne vnímal opatrenie aj Ľuboš Vagač, predseda Centra pre hospodársky rozvoj, podľa ktorého medzitrh práce patrí k dobrej praxi vo viacerých krajinách OECD a jeho podstata spočíva vo vytvorení systému dočasného podporovaného zamestnávania, kombinovaného s poskytovaním finančnej dávky a ďalšími aktivitami, ktoré majú napomôcť prechod dlhodobo nezamestnaných do zamestnania na otvorenom pracovnom trhu. Zahraničné skúsenosti s obdobnými programami sú prevažne pozitívne, najmä v segmente ľudí s nízkou kvalifikáciou. Kritickým miestom býva stabilita financovania a manažment projektov na miestnej úrovni. Po neúspechu projektu sociálnych podnikov, ktorý má isté spoločné črty s medzitrhom práce, je nevyhnutné nové opatrenie dôkladne otestovať, a preto možno takéto pilotné projekty uvítať. Príklady zo zahraničia ukazujú, že úspešné sú najmä tie projekty, kde je súčasťou medzitrhu širší balík aktívnych opatrení cielených na účastníkov, vrátane vzdelávania, poskytovania poradenstva a pomoci v hľadaní zamestnania.
Kritický názor prezentoval Andrej Steiner, podľa ktorého ide o nie veľmi systémové opatrenie vzhľadom na to, že toto opatrenie bude s veľkou pravdepodobnosťou (na základe predchádzajúcich skúseností) aktívne len dovtedy, kým sa neminú peniaze z MPSVR SR (a s tým spojená kompenzácia zamestnávateľov). Ak zamestnávatelia neuzavrú záväzok, že pracovný pomer bude trvať (na ich náklady) minimálne ďalšie dva roky, ide podľa neho o viac‑menej vyhodené peniaze.
4. Bratislava povolila výstavbu garáží na pozemku definovanom ako park
Bratislavská radnica odsúhlasila výstavbu päťpodlažnej podzemnej garáže na pozemku v centre mesta, ktorý je podľa územného plánu parkom. Súhlasné záväzné stanovisko podpísal už aj primátor. Mesto tvrdí, že podľa územného plánu sa na tomto mieste nemôže stavať iba nad terénom a to, čo je pod zemou, územný plán nereguluje. Opak tvrdia odporcovia výstavby, ktorí argumentujú, že ak je dané územie definované ako park, nie je.tam možné stavať nič, čo nesúvisí s funkciou parku a sadovníckych úprav. Podľa nich, ak by platil takýto svojvoľný výklad územného plánu ako prezentuje radnica, tak sa občania Bratislavy môžu rozlúčiť s každou zelenou plochou v meste. Pripomínajú tiež, že takýto pre mesto zásadný investičný zámer dodnes nikto nepredstavil verejnosti. Mesto tvrdí, že po výstavbe garáže bude na povrchu terénu obnovený mestský park v pôvodnom rozsahu. To však spochybňujú niektorí odborníci, ktorí hovoria, že vždy to bude stavba a pôjde už len o „garáž so zeleňou na streche“. V dôsledku výstavby bude v parku vyrúbaných 53 stromov.
Komentár
Hodnotenie tohto opatrenia vyznelo nejednoznačne, aj keď mierne prevážilo negatívne hodnotenie. Jedna časť hodnotiteľov nesúhlasí s argumentmi ochranárov, oponujúc tým, že podľa ich logiky by nebolo možné stavať v podzemí nič, čo územný plán v súčasnosti vymedzuje inak, ako to bude v budúcnosti potrebné. Druhá časť hodnotiteľov naopak tvrdí, že mesto koná v rozpore so záujmami obyvateľov a návštevníkov mesta, o ktorých blaho sa má v zmysle zákona starať. Niektorí tiež spochybnili skutočný zámer mesta, keďže doterajšia prax ukázala, že podzemné parkovisko s 5 poschodiami je ekonomicky nerentabilné, ak nie je spojené s výškovou nadzemnou budovou.
Poukázal na to aj Antonín Eliáš, ktorý proti navrhovanému riešeniu nemá zásadné pripomienky, ak sa naozaj ráta s obnovením parku, vrátane výsadby stromov. Myslí si totiž, že autá garážované v podzemí sú z hľadiska vzhľadu mesta výhodnejšie, než keby boli zaparkované na povrchu. Aj pre neho je otázna návratnosť investície, keďže skúsenosti nasvedčujú, že takáto hlboká stavba je rentabilná iba vtedy, ak je spojená s nadzemnou zástavbou. Naopak, kriticky vnímal opatrenie mesta Martin Šuster, ekonóm Národnej banky Slovenska, berúc do úvahy historický vývoj premeny tohto územia, na ktorom bol kedysi veľký park. Ten bol, za čias primátora Kresánka, z hornej tretiny prebudovaný na parkovisko, aby neskôr, za čias primátora Ďurkovského, na mieste parkoviska postavili 10‑poschodovú budovu. V súčasnosti tu pracuje asi 500 ľudí, ktorí nemajú kde zaparkovať. Teraz, za primátora Ftáčnika, mesto plánuje v dolnej tretine parku postaviť ďalšie parkovisko. Preto si myslí, že je ilúzia, že by na streche parkoviska mohol byť plnohodnotný park, čo dosvedčuje aj „park“ na námestí M. Benku. Obáva sa, že o niekoľko rokov ďalší primátor konštatuje, že park, žiaľ, už neexistuje, takže tam pokojne môže povoliť stavbu nejakej ďalšej betónovej „krásky“.
5. Pezinok vyhradil pre bezdomovcov osobitné lavičky s označením
Pezinok sa rozhodol vyriešiť posedávanie bezdomovcov v centre, kde často chodia na prechádzky mamičky s deťmi, tým, že pre ľudí bez domova vyhradil špeciálne lavičky. Sú označené nápisom „pre bezdomovcov“ Dôvodom má byť snaha, aby si mamičky s malými deťmi nemuseli sadať na znečistenú lavičku, čo bol predtým dôvod mnohých sťažností. Mesto sa bráni, že bezdomovcov nechce diskriminovať, len docieliť, aby „si nesadali medzi ľudí“. Tvrdí, že medzi bezdomovcami sú osoby s vážnymi zdravotnými problémami, navyše popíjajúce alkohol, ktoré zároveň odmietajú akúkoľvek pomoc od sociálnych pracovníkov. Mesto tak inú možnosť vraj už nemalo. Bezdomovcom sa však pobyt na vyhradených lavičkách nepozdáva. Tvrdia, že medzi ľuďmi je im lepšie a preto na vyčlenených lavičkách odmietajú sedieť.
Komentár
Respondenti vnímali opatrenie prevažne mierne kriticky, najmä z dôvodu jeho nesystémovosti. V prevažnej väčšine vyjadrili pochopenie pre snahu mesta o čistotu lavičiek, ale myslia si, že táto problematika vyžaduje širšiu škálu opatrení a projektov, aby sa minimalizovali práve podobné opatrenia, ktoré vedú k vyčleňovaniu ľudí bez domova z komunity. Niektorí hodnotiaci označili opatrenie dokonca za neprípustnú segregáciu.
Podľa názoru Eduarda Vokála mesto rieši len dôsledky zlej sociálnej politiky. Je potrebné ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky a sú schopní pracovať, zapájať do aktivačných prác. Peniaze nesmú ľudia dostávať za ničnerobenie. To spôsobuje na jednej strane veľkú pasivitu a napomáha asociálny spôsob života, na druhej strane prehlbuje odmietavý postoj ostatných ľudí na túto komunitu. Na nesystémovosť opatrenia poukázal aj Daniel Klimovský, odborný asistent na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, ktorý si myslí, že mesto by sa malo sústrediť na systematickú prácu s bezdomovcami a nie na takéto nesystémové riešenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť napríklad aj pohľad detí a mladých ľudí na túto skupinu. Zdôvodnenie mesta, že chce tak bezdomovcom zabrániť, aby si sadali medzi ľudí, je neprípustné. Nie sú azda bezdomovci tiež ľuďmi?
6. Poslanci Žehry odsúhlasili centrálnu úhradu elektriny za všetkých osadníkov
Poslanci Obecného zastupiteľstva v Žehre (okr. Spišská Nová Ves) odsúhlasili, aby platby za elektrinu všetkých užívateľov tunajšej osady Dreveník prebiehali prostredníctvom obce. Zmenili tak pôvodný návrh, ktorý počítal iba s tým, že sa to bude týkať len užívateľov nových, nedávno skolaudovaných 24 sociálnych bytov. Znamená to, že platby za elektrinu celej osade Dreveník bude platiť obec s tým, že poplatok za elektrinu plánuje obec zahrnúť do celkovej platby v nájme a ten bude obec následne vymáhať. Rozhodnutie v zastupiteľstve prešlo najmä z dôvodu, že v ňom majú väčšinu práve poslanci z osady, v ktorej býva navyše aj starosta. Podľa názoru oponentov obec týmto rozhodnutím na seba prevzala všetku zodpovednosť za všetkých nájomníkov v osade, v ktorej je dovedna 72 sociálnych bytov a 41 nízkoštandardných domov, a ktorých užívatelia sú všetci, s výnimkou starostu, nezamestnaní. Namietajú, že náklady na uvedené opatrenie oberú obecný rozpočet o peniaze na rozvoj aj ďalších častí obce. Momentálne obec rokuje s distribučnou spoločnosťou o technických otázkach napojenia.
Komentár
Hodnotiaci vnímali predmetné opatrenie negatívne, a to najmä z dôvodu, že poslanci, ktorí zaň hlasovali, boli v evidentnom konflikte záujmov a týmto rozhodnutím sa zbavili svojej povinnosti splácať záväzky tak, že ich vlastne previedli na obec. Podľa väčšiny hodnotiacich je zrejmé, ako to celé dopadne.
Medzi kritikov opatrenia patrí aj Martin Šuster, podľa ktorého neexistuje žiaden dôvoď, aby samospráva na seba preberala záväzky nejakej skupiny obyvateľov obce a zbytočne sa tým vystavovala riziku. Patrí takisto k tej skupine hodnotiacich, ktorí si myslia, že v tomto prípade je skoro isté, že obec ne vyzbiera od nájomníkov sumu ekvivalentnú nákladom a navyše je podozrenie, že tak ako v minulosti, nakoniec obec dlhy obyvateľom odpustí. Efektívne tak bude obec vybranej skupine obyvateľstva hradiť ich súkromné náklady na živobytie, čo je v rozpore s úlohou samosprávy. Negatívne vnímala opatrenie aj Ľubica Trubíniová, podľa ktorej uhrádzanie finančných výdavkov ľudí bez toho, aby sami vlastným pričinením prispeli k pokrytiu aspoň ich časti, resp. k vytvoreniu nejakej protihodnoty je demoralizujúce a nespravodlivé ‑ jednak voči iným ľuďom z obce, ktorí svoje náklady hradia sami, jednak voči všetkým ostatným ľuďom z obce vrátane ďalších generácií (ale aj predošlých), ktorí by takto neefektívne aj nemorálne minuté peniaze potrebovali na pokrytie iných vážnych vecí. Samozrejme, aj túto ukážku klientelizmu v elementárnej podobe treba vnímať v širších, celospoločenských aj historických súvislostiach problematiky spolužitia s rómskymi komunitami, ale aj aktuálneho morálneho stavu celej spoločnosti, resp. jej nerómskej väčšiny.
7. Trenčianska župa kúpou pozemkov pod cestami kamufluje pomoc vybranej obci
Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) odsúhlasilo odkúpenie pozemkov pod cestami II. a III. triedy od obce Lednické Rovne, čím sa stal nielen ich majiteľom, ale aj správcom na nich ležiacich komunikácií. Župa tak urobila napriek tomu, že už v súčasnosti spravuje viac ako 1000 km ciest druhej a tretej triedy. Kúpna cena bola 220‑tisíc eur a hoci obe samosprávy zdôvodňujú kúpu „dokončením majetkového vyrovnania“, predajom sa riešila zadlženosť obce Lednické Rovne. Tá si totiž pred časom zobrala úver na rekonštrukciu ciest a vybudovanie kruhového objazdu takmer 2 milióny eur a potrebuje peniaze na splácanie úveru. Niektorí poslanci kritizovali župu za nerovnaký prístup k jednotlivým obciam a hovoria o nebezpečnom precedense a nesystémovom prístupe vedenia župy. V kraji je totiž viacero obcí s podobnými problémami, ktoré by rady riešili odpredajom pozemkov pod cestami. Nielenže by získali peniaze, ale zároveň by sa zbavili aj nákladov na údržbu komunikácií. Keby sa však takto chcela s TSK vysporiadať každá obec či mesto na Považí, župa by na to jednoducho nemala, čo aj sama priznáva.
Komentár
Opatrenie ohodnotili respondenti negatívne, a to predovšetkým preto, lebo sú presvedčení, že akokoľvek bola pomoc VÚC obci zdôvodnená, ide o nekorektné vykonávanie samosprávneho mandátu.
Pozadie opatrenia bolo zrejmé Dušanovi Slobodovi, analytikovi Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika z Bratislavy, podľa ktorého ide o dojemný, ale málo presvedčivý príbeh o tom, ako sa regionálna samospráva (Trenčiansky samosprávny kraj ‑ TSK) rozhodla pomôcť jednej z obecných samospráv (Lednické Rovne) vo svojom kraji odkúpením pozemkov aj s križovatkou a ďalšími súvisiacimi dopravnými stavbami. Príbeh sa podľa neho dostáva k pointe vo chvíli, keď zisťujeme, že starosta Lednických Rovní Ľuboš Savara (Smer‑SD, ĽS‑HZDS, SNS), je zároveň aj poslancom TSK, pričom bol zvolený za koalíciu Smer‑SD, ĽS‑HZDS, ktorá má v župnom zastupiteľstve väčšinu. Kolegovia v zastupiteľstve teda svojím rozhodnutím pomohli pánovi poslancovi Savarovi vyriešiť problém so zadlžením obce, v ktorej je starostom. TSK však patrí medzi tri najviac zadlžené samosprávne kraje v SR a touto „výpomocou“ poslancovi‑starostovi si kraj rozhodne nepolepší. Zastupiteľstvo urobilo rozhodnutie, ktoré bolo v záujme jedného z jeho poslancov, nebolo však v záujme kraja a jeho občanov.
Juraj Nemec, profesor z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, si o opatrení myslí, že samosprávy môžu „robiť“ všetko, čo nie je v rozpore so zákonom. To ale neznamená (teoreticky), že môžu postupovať neefektívne a netransparentne a diskriminačne. Predmetný postup je preto, podľa jeho názoru, neefektívny, keďže nejde o výdavkový program v rámci kompetencií samosprávneho kraja a netransparentný, keďže sú k dispozícii aj systémové nástroje na riešenie zlej finančnej situácie obce a pozitívne diskriminuje.
8. Starostka Rimavskej Seči vymenovala za svojho zástupcu vlastného syna
Starostka obce Rimavská Seč Marta Stubendek (už v minulosti sa mediálne zviditeľnila výškou platu, ktorý jej po voľbách zastupiteľstvo zvýšilo o 70 percent na asi 2650 eur mesačne ‑ obec má 2000 obyvateľov, čo bolo najviac v okrese Rimavská Sobota), prišla opätovne s netradičným opatrením. Do funkcie zástupcu starostky totiž vymenovala svojho syna po tom, čo odvolala doterajšieho zástupcu. Svoj krok odôvodnila tým, že tak urobila z viacerých dôvodov. Jedným je podľa nej snaha ušetriť pre obec peniaze, keďže nový zástupca bude mať nižšiu odmenu ako jeho predchodca a tiež, že „jej syn je v obci veľmi obľúbený“. Podozrenie z rodinkárstva odmietla s argumentom, že vymenovaním svojho syna za svojho zástupcu neporušila žiadny zákon a že ide o dočasné opatrenie. Poslanci tvrdia, že starostka o dôvodoch výmeny svojho zástupcu poslanecký zbor neinformovala. Niektorí z nich sú zároveň odhodlaní zbierať podpisy pod petíciu za odvolanie starostky, pretože hoci zákon tým porušený nebol, myslia si, že ide o opatrenie, ktoré je v rozpore s morálkou. Starostka už z minulosti čelí obvineniu zo sprenevery obecných peňazí za to, že právnika, ktorý obec zastupoval v konaní pred Ústavným súdom o neplatnosti komunálnych volieb v Rimavskej Seči v roku 2006, vyplatila z obecných peňazí bez rozhodnutia zastupiteľstva, čím mala obec poškodiť o viac ako 3100 eur. Okresný súd ju síce uznal vinnou zo sprenevery a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody, trest však zatiaľ nie je právoplatný.
Komentár
Až na výnimky, prevažná časť respondentov vyjadrila názor, že konanie starostky je nielen neetické, ale aj nedemokratické, keďže o svojom zámere neinformovala zastupiteľstvo. Vnímajú to ako nebezpečný jav, ktorý ukazuje, že mechanizmy spätnej väzby a kontroly v obci nefungujú a jednotlivé zložky samosprávy sú tam nevyvážené.
Motivácia konania starostky podľa názoru Dušana Slobodu môže tkvieť nielen v tom, že si tak prilepšia do rodinného rozpočtu. Okresný súd starostku totiž uznal vinnou zo sprenevery a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody a zároveň trest zákazu činnosti vykonávať funkciu starostky. Keďže tá sa proti tomuto verdiktu odvolala na krajský súd, ktorý vec vrátil späť na okresný súd, trest zatiaľ nie je právoplatný. Je však možné, že sa trest časom v nejakej podobe právoplatným stane a ak starostka bude musieť funkciu opustiť, do doplňujúcich volieb bude obec riadiť jej syn ako jej zástupca. Predĺži sa tak vláda klanu v obci minimálne do predčasných komunálnych volieb. Za pochybné a zvláštne rozhodnutie označil toto opatrenie aj Jiŕí Životský, starosta obce Sokolnice (ČR). Upozornil, že v Českej republike sa takýmto situáciám predchádza tým, že zástupcu starostu tam zo zákona volí zastupiteľstvo. Naopak, ako riešenie, ktoré nemusí byť zlé, opatrenie vnímal Juraj Fekete, riaditeľ Regionálneho poradenského a informačného centra v Dunajskej Strede, ktorý si myslí, že motiváciou starostky mohlo byť aj to, že potrebuje pomoc blízkej osoby na realizáciu svojich plánov podľa svojho presvedčenia a že až čas ukáže, či išlo o zlé riešenie.
9. Komárno obstaráva dlho a draho
Obstarávanie služieb na čistenie mesta, ktoré sa ťahalo roky, napokon v Komárne získala miestna firma na základe jedinej ponuky vo verejnej súťaži, s cenou o 40 % vyššou, než mesto pôvodne predpokladalo. Prvé predbežné oznámenie o súťaži zverejnilo mesto už koncom roku 2010, vo februári 2011 však bolo obstarávanie po prvý raz zrušené. Podľa výpisu z vestníka verejného obstarávania sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. K druhému zrušeniu súťaže došlo z rovnakých príčin v máji minulého roku. V septembri bol postup pridelenia obstarávania vyhlásený opäť za neúspešný, tentoraz zrušenie nariadil Úrad pre verejné obstarávanie. Štvrtý pokus obstarať služby čistenia mesto spustilo od februára tohto roku, s predpokladanou hodnotou zákazky 1,68 mil. eur bez DPH na päť rokov. O pol roka na to sa víťazom stala miestna firma, avšak s podstatne vyššou ponukou ‑ 2,35 mil. eur na päť rokov. Uvedený tender nie je v meste jediný, ktorý je obstarávaný rekordne dlho. Podobne mesto obstaráva aj zber a odvoz komunálneho odpadu, ktorý trvá už jeden a trištvrte roka, pričom súťaž bola už trikrát zrušená. Minulý mesiac Komárno ukončilo aj ďalšie „rekordné“ obstarávanie. Zimnú údržbu miestnych komunikácií bude najbližších päť rokov robiť ďalšia komárňanská firma za približne 508‑tisíc eur bez DPH, pričom aj tu mesto predpokladalo náklady len v sume 355‑tisíc eur bez DPH. Toto obstarávanie služieb trvalo vyše roka a bolo zrušené dvakrát. Obe obstarávania nespája len podobná dĺžka súťaže, či podstatne vyššia víťazná suma, než boli mestom predpokladané náklady, ale víťazov oboch tendrov spája aj to, že boli jedinými firmami, ktorých ponuku obstarávateľ prijal. Zároveň obe spoločnosti sídlia na tej istej komárňanskej adrese a ani jedna z nich nemá vlastnú internetovú stránku.
Komentár
Respondenti vnímali konanie komárňanskej samosprávy veľmi negatívne najmä z dôvodu, aby sa predražené a nevysúťažené obstarávania nestali miestnym štandardom (ak sa tak už nestalo). Klientelistický prístup v obstarávaní totiž môže časom významne podlomiť finančné „zdravie“ mesta, ktoré v súčasnosti patrí medzi tie menej zadĺžené, ale zároveň pôsobiť demoralizujúce na miestnu komunitu.
Kriticky vnímal opatrenie aj Róbert Kičina, riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, podľa ktorého súťaž, do ktorej sa zapojí jeden záujemca, navyše s predraženou ponukou, nie je súťaž. Komárnu, ale aj celej krajine, by pomohla intenzívna profesionalizácia verejných obstarávateľov. Mnohé tendre totiž krachujú na neschopnosti obstarávateľov definovať podmienky súťaže. Podľa Jozefa Jarinu, riaditeľa Komunitnej nadácie Bardejov, žiaľ, nejde o ojedinelý prípad medzi miestnymi samosprávami a na Slovensku ani v iných oblastiach verejného života. Svedčí to o slabej legislatíve, nízkej vymožiteľnosti práva a všeobecnej pasivite a ľahostajnosti k veciam verejným u prevažnej väčšiny občanov. V oblasti verejného obstarávania v miestnych samosprávach dlhodobo absentuje posilnenie právomoci miestnych zastupiteľstiev. Napr. pri schvaľovaní komisie pre verejné obstarávanie nemá miestne zastupiteľstvo kompetenciu ju schvaľovať. Je len na vôli starostu a primátora, či túto komisiu zostaví aj s kolektívnym orgánom ‑miestnym zastupiteľstvom. Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, konštatoval, že je až neuveriteľné, koľko verejných obstarávaní v tejto krajine sprevádzajú problémy. Najväčší problém vidí v zákone, keď sa nevyhovujúce pravidlá, nastavené parlamentom, dajú poľahky obchádzať. Neverí, že súčasná vláda to vyrieši a východisko vidí napríklad v tom, že daný zákon vypracuje niekto zvonka, s mnohoročnými skúsenosťami v praxi.
Poznámka:
Členovia hodnotiacej komisie hodnotia opatrenia v rámci tohto projektu bez nároku na odmenu. Jednotlivé hodnotenia majú charakter ich osobného postoja a nemusia zodpovedať názorovej línii CPHR alebo organizácie, v ktorej hodnotitelia pôsobia. Členovia hodnotiacej komisie, ktorí hodnotili opatrenia monitorované v 3. štvrťroku 2012:
Ján Buček, pedagóg, Prírodovedecká fakulta UK, Katedra humánnej geografie a demogeografie
Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, Bratislava
Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu OBEC a finance, Praha, Česká republika
Juraj Fekete, Peter Dóka, Regionálne poradenské a informačné centrum, Dunajská Streda
Juraj Gallo, ekonóm, Mestský úrad Žiar nad Hronom
Jozef Jarina, riaditeľ, Komunitná nadácia Bardejov
Andrej Juris, predseda predstavenstva, ZSE Distribúcia, a. s., Bratislava
Róbert Kičina, riaditeľ, Podnikateľská aliancia Slovenska, Bratislava
Daniel Klimovský, odborný asistent, Ekonomická fakulta, Technická univerzita, Košice
Vojtech Koleják, lekár, Nemocnica s poliklinikou, Trstená
Tatiana Lopušniaková, analytická, Amrop Slovakia, Bratislava
Juraj Nemec, profesor, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Vladimír Pirošík, advokát a poslanec MsZ, Banská Bystrica
Dušan Sloboda, analytik, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Bratislava
Andrej Šteiner, riaditeľ, Karpatský rozvojový inštitút, o. z., Košice
Martin Šuster, ekonóm, Národná banka Slovenska, Bratislava
Ľubica Trubíniová, projektová manažérka, iniciatíva Bratislava otvorene, Bratislava
Ľuboš Vagač, riaditeľ, Centrum pre hospodársky rozvoj, Bratislava
Eduard Vokál, primátor, Lipany
Jiŕi Životský, starosta, Sokolnice, Česká republika.
Zdroj: (30.10.2012; Obecné noviny; č. 44, s. 8‑10; ‑)